Kategória:
Vo svojej homílii hovoril o kráse a spiritualite ženy všeobecne a tiež o spiritualite zasvätenej ženy. Citoval Gertrud von Le Fort: „Žena je najviac sama sebou, keď už nie je viac sebou, pretože sa dáva.“ Typická ženská spiritualita je sebadarujúca láska. Krása ženy je v jej vnútri, ktoré je naplnené pokorou, milosrdenstvom a súcitom. Boh stvoril človeka, aby sa stal ospevovateľom jeho krásy, aby sa stal cherubínom i serafínom lásky. Zasvätený život je priestor, kde sa táto pieseň krásy môže naplno rozvíjať vo vnútri i navonok. Máme pred sebou vzor blahoslavenej Zdenky, ktorá mala svoju bohatú partitúru. A ten chválospev, ktorý ako veríme, že spieva pred trónom Najvyššieho, je nádherná pieseň lásky. Každý z nás máme schopnosť vyspievať pieseň lásky skrze milosrdenstvo, ktoré nám Boh prejavuje, ale aj skrze utrpenie, ktoré môžeme vložiť v dôvere do Božieho náručia. Svoj príhovor ukončil modlitbou za zasvätených.
|
|