Kategória:
Zdroj: http://www.upn.gov.sk/sk/sestra-zdenka-schelingova-1916-1955/
„Keď som bola v nemocnici v Bratislave, na oddelenie priviezli jedného pacienta, ktorý bol zmlátený, bol dobitý a ja som skutočne nechápala, čo sa vlastne stalo s tým človekom, ale keď som videla ten policajný sprievod, tak som si asi predstavila, že to je vyšetrovanec. Tak som ho dala do poriadku, pacienta, ošetrila som jeho rany, poumývala som ho, prezliekla som ho a bola som strašne zvedavá, kto to je. A v nestráženej chvíli mi povedal: „Ja som kňaz.“ No tak to bol pre mňa ako blesk, som bola zasiahnutá. Tak som si uvedomila, že to bol kňaz, ktorý bol vo vyšetrovacej väzbe a až tak ho dobili, že ho doniesli do nemocnice. A teraz som rozmýšľala, ako mu mám pomôcť, čo mám urobiť. Čo mám pre neho urobiť? Čo môžem pre neho urobiť? A keď už tam bol dva dni a ten veliteľ stráže povedal: „Pripravte väzňa, zajtra ide na transport a zajtra ho odvážame.“ Vtedy som si uvedomila, že keď ten človek pôjde naspäť do vyšetrovacej väzby, to znamená znovu bitky, vyšetrovanie a ja som teraz chcela tomu človekovi pomôcť.“
Tak urobila takýto rozhodný čin, že samozrejme medzitým si už pripravila ľudí, ktorí jej pomohli, lebo sama to urobiť nemohla, a tak v ten posledný večer dala uspávajúci prášok tomuto veliteľovi, ktorý ho strážil. Samozrejme, ten veliteľ zaspal a medzitým ona už mala pripravených ľudí, ktorí prišli a ktorí toho väzňa vzali, áno, a ráno, keď sa zobudil veliteľ, väzňa nebolo - no tak ohromný rozruch. Samozrejme, obkľúčili celú väznicu, celú nemocnicu, prišli, autá týchto vyšetrovateľov, no a samozrejme všetky sestričky nahnali do jednej sály. Vyšetrovanie a samozrejme najväčšie vyšetrovanie bolo voči sestre Zdenke, pretože ona bola večer (v službe), ošetrovala toho väzňa. Tak hovorí: „Ja som si to uvedomila, že teraz už je na mňa rad. Ešte pokiaľ som mohla, utekala som do kaplnky väzenskej a tam som kľakla pred obraz, pred kríž pred ukrižovaného a prosila som ho, Pane, prosím ťa, zachráň toho kňaza, zachráň mu život a za jeho život ti dávam svoj, vezmi ho.“ No a samozrejme za chvíľu prišli, zatkli ju, zavreli ju.“