
Pax Christi ! 18. 12. 1949
Všetko je presýtené mäkkou vianočnou náladou...
Akým pocitom radosti a vďaky musí zaliať naše srdce skutočnosť, ktorú práve ideme sláviť; Slovo sa telom stalo. Pozorujeme ho v jeho jednoduchých jasliach. Hľa: Boh, ktorý všetko môže, je povitý v plienkach. Boh, ktorý vie všetko, onemel, nehovorí. Boha, ktorý riadi všetko, treba nosiť v náručí. Kto ho pohol k tomu, aby opustil pravicu Otca a položil sa do jasieľ, aby prestal kraľovať na nebesiach a položil sa na slamu? V nebi oblažuje svätých a rozpaľuje serafínov a prišiel na zem triasť sa zimou? Prečo to všetko? – Lebo nás miloval! Nože milujme ho aj my. Nežiada nič iné, iba našu lásku. Prišiel, aby nám dal život, ktorým je len On. Boh sa stal schopným trpieť a tým sa nám najviac priblížil. Prijmime ho preto srdcom povďačným a plným lásky, vtedy bude aj On ochotný prísť a narodiť sa v ňom. V tom zmysle Vám želám požehnané sviatky, aby ste často – ba vždy slávili Vianoce vo svojom vnútri. Nech Božie Dieťa betlehemské naplní Vaše duše pokojom a radosťou.
V spomienke pri Vás
sestra. Zdenka