Kategória:
Týmto listom potvrdzujem vyslyšanie mojej potreby – uzdravenia na príhovor sr. Zdenky Schelingovej. Pred rokom a pol som začala pociťovať bolesť oka, ktorá sa neprejavovala žiadnym začervenaním. Iba ja som si všimla zmenu tvaru viečka. Postupne bolesť prešla aj nad oko až po obočie. Bolesť bola čoraz silnejšia až taká, že som sa nemohla umyť, alebo uterákom sa dotknúť oka. K lekárovi som nešla, len som dva a pol mesiaca žila v akomsi očakávaní, myslím že v takom, že sa mi tá nepríjemná bolesť sama stratí. Hocikedy cez deň som sa v očakávaní dotkla oka v nádeji, že bolí menej ako pred chvíľou. Nikdy sa mi táto nádej nepotvrdila. Nastúpila beznádej spojená so strachom a predstavou najhoršieho. Lekára som nenavštívila, hoci som sa sama v duchu pobádala k návšteve. Z nepochopiteľných dôvodov som nešla. Bolesť nekončila, práve naopak. Keď jedného dňa som sa zo spomínaných dôvodov dotkla oka a pocítila väčšiu bolesť ako ráno. Prenikol ma taký strach, až zúfalstvo, tiež spojené s veľkou netrpezlivosťou a takým nešťastím, že som nahlas vykríkla. „Bože môj, čo mi pomôže?“ V tom mi padli oči na obrázok sr. Zdenky, ktorý bol opretý na mojom písacom stole. Priznám sa, že nie z úcty k nej, iba som z toho obrázka navrhovala kostým do našej novej divadelnej hry menovanej Salve Regina. V momente, keď mi padli oči na Zdenku v takej eufórii plnej strachu som druhýkrát vykríkla. „Hádam, že nie ty“ Oči som ale už z tej jej fotografii nemohla odtrhnúť, pretože som okamžite oľutovala, priznám sa až neúctivý postoj k nej. Nakoľko som ju mala „ preštudovanú“, hneď som sa zahanbila a začalo mi jej byť veľmi ľúto. Omnoho viac ľúto ako vtedy, keď som písala scenár, kde hrala Zdenka. Rozplakala som s a do večera mi Zdenka nemohla zísť z mysle. O nič som ju neprosila, len som ju veľmi ľutovala, ako musela strašne trpieť na gestape. Večer pred spaním som zistila, že ma ako vôbec nebolí. Uzdravenie takým náhlym spôsobom bolo na príhovor sr. Zdenky. Ráno som cítila bolesť, ale veľmi jemnú. Ihneď som išla k jej fotografii, srdečne som ju prosila, ale hlavne ďakovala Bohu za ňu. Odvtedy ma oko nebolí, viečko sa mi upravilo do pôvodného stavu, Sestra Zdenka je teraz mojou priateľkou a tiež dôverníčkou, pri prekonávaní telesných bolestí. Mám ju veľmi rada a je predmetom mojej veľkej úcty k mučeníkom. To som Vám napísala z vlastnej vôle a z veľkej radosti nielen z môjho vyliečenia, ale hlavne z veľkej úcty k Božiemu zámeru, že nám daroval túto mučeníčku, ktorá nás svojím príkladom dvíha k nemu. ( 2014)
